Z nejakých nevysvetliteľných príčin je život nielen ako sa hovorí: samé prekvapenie, ale aj neuveriteľné prekvapenie. Pretože to sa stalo dnes mne.Je nedeľa poobede a ja sedím v kaviarni. Na stole mám pumpkin latte a lekvárovú šišku. A ako vždy vedľa mám položenú peňaženku a o ňu opretý telefón. Sedím presne na tom istom mieste ako pri písaní posledného blogu. Občas pozriem von oknom. Dnes neprší.Keď v tom sa otvoria dvere a vstúpi ona. Práve som si odhryzol zo šišky. A skoro som zabudol zavrieť ústa. Samozrejme ma hneď zbadala a ja som sa zahanbil s tým kúskom šišky v ústach. Jasné, že ten typ ženy nepríde najskôr za mnou, ale ma nechá v pokoji (aj v nepokoji) zjesť tú šišku. S rovnakou kávou si sadne oproti mne.Ty ma sleduješ? Nepovedz, že nie. Lebo čo iné by si robila v mojom meste?To by si chcel? Aby som Ťa sledovala?Neviem. Nepremýšľal som o tom.Žena, ktorú som kedysi šialene miloval, že by som prešiel tisícky kilometrov kvôli nej. Potom sme sa roky nevideli. Nato sme sa náhodne stretli v cudzom štáte. A teraz je v mojom meste. No nepovedz mi, že toto sa môže stať len tak. Do neba som rýchlo vyslal myšlienku: Čo zase so mnou